Komorný orchester Bohuslava Martinů  
umelecký vedúcí Lubomír Čermák

                Komorný orchester Bohuslava Martinů je združenie špičkových hudobníkov, sólistov a komorných hráčov (z ktorých mnohí pôsobia navyše aj ako vynikajúci pedagógovia), ktoré malo svojho bezprostredného predchodcu v niekdajšom súbore Collegium musicum brunense. Ten pôsobil už od roku 1948  a v roku 1958 sa predstavil s veľkým úspechom na prestížnom festivale Pražská jar.

   Pre budúcnosť súboru mal kľúčový význam rok 1962, kedy pani Charlotta Martinů, vdova po slávnom skladateľovi Bohuslavovi Martinů, dala súhlas, aby orchester niesol meno jej manžela. Komorný orchester Bohuslava Martinů sa tak stal prvým českým interpretačným telesom nesúcim meno veľkého rodáka z Poličky. Súbor vystúpil prvýkrát pod týmto názvom 18. januára 1963 v brnenskom Besednom dome. Umeleckého vedenia sa vtedy ujal primárius Janáčkovho kvarteta Jiří Trávníček.

   V roku 1963, po mimoriadnom úspechu v Brahmsovej sále vo Viedni, sa orchestru otvorili brány do celej Európy a orchester uskutočnil opakovane umelecké zájazdy do Nemecka, Talianska a Dánska.

   Po smrti Jiřího Trávníčka v roku 1973 prevzal umelecké vedenie Josef Těšík, ktorý stál na čele súboru až do roku 1990. Jeho nástupcom sa stal súčasný umelecký vedúci súboru Lubomír Čermák, primárius Kvarteta mesta Brna, vynikajúci huslista a pedagóg, ktorého spolupráca s KOBM vo funkcii koncertného majstra však začala už koncom osemdesiatych rokov.

   Orchester má široký repertoár, ktorý zahŕňa hudbu barokovú, klasickú, romantickú aj súdobú. Trvalou súčasťou repertoáru súboru sa stalo dielo Bohuslava Martinů. Niektoré jeho významné skladby boli týmto súborom hrané v Česku vôbec prvýkrát (napríklad Partita pre sláčiky z roku 1931, Sonáta da camera pre violončelo a komorný orchester z roku 1940 so sólistom Alexandrom Večtomovom, Sextet pre sláčiky v autorizovanej verzii s kontrabasom). Nie je iste bez zaujímavosti, že do nedávnej doby pôsobili v súbore dvaja hudobníci, ktorí účinkovali pri slávnej premiére Martinů Otváranie studničiek v roku 1956 v Poličke.

   Za dobu svojej existencie spolupracoval súbor s viacerými  vynikajúcimi sólistami, menujme napr.: huslisti Josef Suk, Wolfgang Schneiderhan, Igor Oistrach, Bohdan Warchal, violista Lubomír Malý, violončelisti Heinrich Schiff, Saša Večtomov, čembalistka Zuzana Růžičková, klaviristka Elizabeth Leonskaja, sóloflautista Viedenskej filharmónie Wolfgang Schulz, sólista Janáčkovej opery v Brne Richard Novák a ďalší. V poslednej dobe spolupracuje s mladšou a mladou generáciou špičkových sólistov, napríklad s vynikajúcim rakúskym huslistom Christianom Altenburgerom, najmladším z rodiny Davida Oistracha - Valerijom Oistrachom, českými huslistami Václavom Hudečkom, Ivanom Ženatým a Bohuslavom Matouškom, sóločellistom Viedenských symfonikov Christophom Stradnerom, klarinetistom Jiřím Hlaváčom, nemeckým violončelistom Alexandrom Hülshoffom, harfistkou Janou Bouškovou, speváčkou Magdalenou Koženou, flautistom Jiřím Stivínom, fenomenálnym trubkárom Sergejom Nakarjakovom a ďalšími.

   Orchester doposiaľ koncertoval v Rusku, Poľsku, Bulharsku, Rakúsku, Španielsku, Portugalsku, Grécku, Nemecku, Dánsku, Taliansku, Francúzsku, USA (odkiaľ vždy privezol nadšené kritiky) a je pozývaný na významné medzinárodné hudobné festivaly vo Francúzsku, Nemecku, na Slovensku i v Českej republike. Dôležitá a stála je spolupráca s Českým rozhlasom a Českou televíziou, so Supraphonom a Pantonom. V poslednej dobe orchester účinkoval na festivaloch v Českom Krumlove, na Medzinárodnom hudobnom festivale v Brne, Janáčkovom máji v Ostrave, na festivale Smetanova Litomyšl, na Sukovom festivale. V zahraničí je častým hosťom festivalu Dolnorakúska jeseň, festivalu De cours v Alsasku, festivalov v Katalánsku (festival v Llívii, Sant Andreu de Llavaneres, festival Pabla Casalsa v El Vendrel, festival v Torroella de Montgrí), festival Palma de Mallorca, festival na Menorke, Grécku a ďalších.